Po chodbách našej firmy behá dennodenne niekoľko chlpáčov, ktorých všetci poznáme po mene a častokrát prehliadame aj zachlpatené svetre, či oslintané ruky keď sú v „mojkaní“ o niečo náramnejší. Mnohým z nich dali naši #pelikanci druhú šancu a milujúci domov vďaka adopcii z útulku, no bohužiaľ nemôžeme zachrániť úplne všetkých. Pred Vianocami sme sa však rozhodli, že chceme pomôcť tak ako to len pôjde. Nápad vznikol medzi malou skupinkou kolegýň, ktoré sa na spoločných obedoch venujú viac témam, ktoré sa týkajú ich maznáčikov ako samotnému jedlu, no vďaka patrí všetkým kolegom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zapojili do zbierky. Podarilo sa nám nakopiť vrecia s dekami, vankúše, prikrývky a mnoho iných vecí, ktoré nám možno zavadzajú v pivniciach, no psíkom vedia najmä v tomto období veľmi pomôcť.

Kam ale naše darčeky nasmerovať, keď opustených psíkov je také množstvo? Jedna z našich psích kolegýň, Lujza, prišla k svojej paničke – hlavnej organizátorke zbierky, Lucke, a k nám do Pelikána z útulku Bullterrier Rescue Slovakia, ktorý sa zhodou okolností nachádza 20km od Zvolena, kde okrem Bratislavy sídli časť našich pelikáncov, a tak rozhodovanie netrvalo dlho.

Pár dní pred Vianocami sme zahájali zbierku a mnohí prispeli naozaj štedro. Na niekoľkokrát nosili deky a prikrývky každý deň vlakmi do práce aj keď nebývajú práve za rohom.

V poslednú predvianočnú sobotu sme sa nenechali odradiť ani počasím a hoci sme zmokli do nitky už pri nakladaní auta, naše odhodlanie doručiť vianočnú nádielku tak ako sme sľúbili bolo nezlomné. Do Hliníka nad Hronom sme nakoniec priviezli 126ks konzerv, čo je viac ako 50kg papanice pre psie brušká, 1kg chutných pamlskov aby mali aj miestni obyvatelia výnimočné Vianoce, 1200l drevitej vlny a 3 vrecia diek a prikrývok do ich pelieškov.

V Hliníku sme sa zdržali a zarozprávali s veľmi príjemnou pani majiteľkou, na ktorej bolo vidieť, že tomu čo robí verí a robí to s láskou. Okrem Lujzy, bývalej obyvateľky Bullterrier Rescue, ktorá skoro dvojhodinovú cestu tam aj späť absolvovala s nami, sme vyvenčili ešte Goldie, 4 ročnú bullteriérku, ktorú po niekoľkých cisárskych rezoch, ktoré jej spôsobili zdravotné problémy, vyhodili z množiarne na ulicu a niekoľko mesačného Hádesa, pri ktorom jeho príbeh nie je známy, ale niekto dobre vedel, prečo mu dáva také meno ako dal. Nám zas Hádes dal celkom zabrať. Výrazy v ich tváričkách a spokojné vykračovanie po poli v snehových závejoch pre nás však boli absolútnym zadosťučinením. Bolo smutné odísť a vedieť, že nie len títo dvaja ale aj mnohí ďalší havkovia ostávajú za bránami kotercov, no vieme, že sú v dobrých rukách a nebudeme váhať pomôcť aj v budúcnosti!