Víkend na Téryho chate

Tak a je to za nami! Náš teambuilding na Téryho chate dopadol nad všetky očakávania. Myslím, že sme všetci odišli so svalovkou nielen v nohách, ale hlavne na brániciach.

Všetko sa začalo v piatok večer v Smokovci, kde bolo od začiatku jasné, že sa nám podarilo vyskladať naozaj skvelú partiu!

Hneď v sobotu ráno nás čakal prvý „dobrodružný“ začiatok – pretláčanie sa s maďarskými dôchodcami,  aby sme sa dostali do lanovky na Hrebienok. Našťastie od lanovky sme sa každým krokom postupne vzdiaľovali civilízácii a ruchu turistov, ktorých cieľovou destináciou ostával Hrebienok. Čast z nich s nami ešte síce zdieľala cestu na čaj v Rajnerovej útulni, a menšia časť nás sprevádzala na Zamkovského chatu, kde sme sa posilnili horúcou polievkou. Potom sme už plní energie vyrazili na chodník, kde už stretnete len skutočných turistov – čiže nás!

Hoci sme snívali o snehu, ktorý by nám umožnil použiť aj našu skialpovú výstroj, realita je aktuálne v Tatrách iná a snehu bolo menej ako v apríli.  No nevzdali sme sa a vybavení mačkami sme sa pustili smerom k Téryho chate. Pre tých, ktorých zaujíma náročnosť výstupu, ide naozaj o veľmi pohodovú prechádzku, nevravím, že si nespotíte tričko, ale nie je to ani dlhé, ani náročné.

Po asi 2 hodinách stúpania sme dorazili na chatu, kde nás čakala naša 12-miestna izba s 3-poschodovými posteľami. Tí, čo nezažili internátne časy by mohli byť mierne prekvapení, ale takto to v horách vyzerá a presne za týmito zážitkami sme išli! Naša partia sa okrem iného vyznačovala aj veľmi tichými spáčmi, takže sme sa všetci vyspali do ružova (až teda na pár hlučných spolubývajúcich na chodbe – počkať, to sme boli vlastne my! ).

Jedným z najkrajších momentov bola večerná prechádzka v tichu hôr, vo výške 2 000 metrov nad morom, pod hviezdnou oblohou. To je jednoducho zážitok, ktorý sa nedá opísať slovami – musíte si ho vyskúsať sami. Večer na chate bol rovnako výnimočný – bez poriadneho signálu a bez telefónov sme si užili spoločné chvíle plné hier, rozhovorov a takého smiechu, že ešte teraz sa to tam musí ozývať!

Ráno sme si dali chátarske raňajky s čajom a vydali sa na spiatočnú cestu. Zostup bol rýchly, aj keď počasie prinieslo už dosť silný vietor, zvládli sme to a na jeden nádych dali až do Smokovca.

Chceme poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa zúčastnili – boli ste neuveriteľná partia! A tiež veľká vďaka tým, ktorí prišli s týmto úžasným nápadom. Táto akcia nás nakopla a už teraz plánujeme ďalšie dobrodružstvo – tentokrát možno Slovinsko!?