Blog

Home > PELIKÁN VO ZVOLENE  > Zvolenská (vý)ročnica

Nakoľko sme 2. mája oslávili presne 1 rok, čo sme sa ako Zvolenčania stali súčasťou Pelikánu, napíšem Vám, ako presne sa tento rok začal.

Mohlo byť zhruba 8:43 lokálneho času 2. mája 2017, keď som dorazila do kancelárie Pelikánu. Tu som sa mala prvýkrát stretnúť s novým tímom ľudí a zoznámiť sa s prácou v cestovnom ruchu.

Nový kancel bol pekný, čistý, akurát ma prekvapili paravány, ktoré som dovtedy videla iba vo filmoch o burzových makléroch alebo v advokátskych seriáloch. Odbilo deväť a v kancli sedelo 9 párov neistých očí. A v tomto momente sa začala písať história zvolenského call centra.

Ako to už chodí, keď sa nájde alebo presnejšie, keď Táňa nájde, skvelú partiu ľudí, netreba veľa času na to, aby sa jeden s druhým a piaty s tretím rýchlo oťukali. A tak sa aj stalo. Napriek tomu, že na nás hneď vychrlili vzdelávacie okienko k leteckému priemyslu a oči sa nám krížili od VOP-iek Pelikánu, stihli sme medzi sebou utrúsiť aj pár poznámok, ktoré veštili svetlú budúcnosť.

Za ten rok, čo sme súčasťou Pelikánu, vytvorili sa na zvolenskej pôde tak silné priateľstvá a úprimné ľudské putá, že ja sama z toho dostávam prinajmenšom cukrovku.

Za celý náš spoločný rok sme stáli bok po boku, spoznávali sa, utužovali vzťahy, absolvovali rozhovory bez obalu a falše, občas sa podrobili zdravej kritike, dôverovali si, pomáhali si či už v práci alebo v osobnom živote, podporovali sa, povzbudzovali sa a tešili sa zo vzájomnej spoločnosti.

Kancel bol vždy plný smiechu, trefných poznámok a občasného podpichovania.

Boli aj dni, kedy sme mali hlavy v smútku takmer všetci a šťastní sme boli práve z toho, ako spolu krásne tímovo trpíme. Či už neskutočné množstvo telefonátov alebo zrušené lety s Air Berlínom, čo bolo pre všetkých dlhé a krušné obdobie.

Kontrolovali sme po sebe tikety, prepájali jeden na druhého nechápavých paxov, pomáhali si s úlohami v shifte, smiali sa spolu a zastávali sa jeden druhého.

Kritický okamih nastal, keď prišlo rozdelenie smien na ranné a večerné, ktoré nás od seba čiastočne odtrhli. Už sme sa nestretávali všetci každý deň v kancli tak, ako sme boli zvyknutí a túto zmenu sme potrebovali stráviť. Ale viete ako to je, človek je tvor prispôsobivý a zvykne si na všetko. Aj my sme si zvykli..

Počas roka sme sa začali rozrastať o nových kolegov, jadro zvolenského Peli-tímu však ostalo nezmenené a vrelo ich  privítalo. Nastavili sme latku kolegiálnosti a priateľstva tak vysoko, že si ju nikto nedovolí podliezť a naozaj sa teším z atmosféry a celkovej pocitovej kultúry, ktorú sme si za ten rok vo Zvolene vybudovali. Nehovoriac o tom, že sme si za ten rok našli cestu ku kolegom z Bratislavy, bez ktorých by naša práca nemala hlavu či pätu.

A na záver si dovolím pridať starý známy ale o to pravdivejší citát:

„Priatelia sú rodina ktorú si sami vyberáme.“